príležitostný lístok
Banská Bystrica vzhľadom na svoju veľkosť a rozlohu dlho nepociťovala potrebu mestskej hromadnej dopravy. Železnica zo Zvolena prišla v roku 1873 a ďalej do Podbrezovej pokračovala od roku 1884. V meste sa nachádzali 3 železničné stanice. Veľká stanica (v miestach kde je Srdiečko, pôvodne na východných lúkach), Svätojánska (dnes Banská Bystrica mesto) a zastávka Banská Bystrica súkromnej trate Banská Bystrica - Harmanec (1913). Nachádzala sa v blízkosti nadjazdu pod Jesenským vŕškom. Po dokončení trate Banská Bystrica - Dolná Štubňa (1940) bola stará trať zrušená a zastávka sa nachádzala pred Banskobystrickým (Kačickým) tunelom, blízko dnešného Aurisu. Železnice prevádzkovali aj autobusovú linku Banská Bystrica - Ružomberok.
Už v rokoch 1935 - 37 pripravil pracovník Mestskej elektrárne v spolupráci so Siemensom a BEUSom projekt trolejbusovej dopravy v meste. Prvá trať mala viesť od Radvanskej stanice cez Námestie na veľkú železničnú stanicu, ďalšia z Uhliska cez Striebornú do Tajova a Kremnice, či cez Lazovnú do Jakuba, prípadne až do Ružomberka. Napriek predpokladanej rentabilnosti projekt nenašiel pochopenie u vedenia mesta. Predpokladalo sa napätie 500 V v meste a 1000 V na vzdialenejších tratiach. Cez samotné Námestie by trolejbusy premávali na akumulátor. Uvažovalo sa s nákladmi 1 480 000 Kčs (3 vozidlá po 300 000, 8 km trate po 40 000).
Projekt sa oprášil až v roku 1949 keď sa začalo uvažovať nad traťou Banská Bystrica - Sliač - Zvolen, resp. Kováčová.
1. mája 1950 bola slávnostne otvorená prvá linka Kráľová kúpele - Námestie - Majer Cintorín hrdinov. Linka premávala od 2:10 do 22:40 s prestávkami predobedom a večer za jednotné cestovné 3 Kčs. Od 1.8.1950 sa počet autobusov v premávke zvýšil z 2 na 4. Za toto obdobie bolo prepravených 702 370 osôb s tržbou 1 837 000 Kčs. Nízka kapacita spôsobovala preťažovanie a vysokú poruchovosť autobusov. K 31.12.1950 bolo v stave 7 autobusov.
Dopravu zabezpečoval komunálny podnik Dopravné závody mesta Banskej Bystrice.
| Linka | Trasa | Dĺžka |
|---|---|---|
| 1 | Majer - Kráľová | 6,177 (8,437) km |
| 2 | Rudlová - Pod Rybu (Žltý piesok) | 4,369 (5,191) km |
| 3 | Sv. Jakub - Sásová | 6,893 km |
| 4 | Nová stanica - Fončorda, Kalištie | 3,889 km |
Všetky linky mali dĺžku 21 328 m, so zachádzkami 24 410 m. Dĺžka siete dosiahla 20 477 m. Priemerná cestovná rýchlosť dosiahla 8,4 km/h. Chod miestnej dopravy zabezpečovalo 23 vodičov, 17 sprievodkýň, 4 sprievodcovia, 4 údržbári a 4 ďalší 4 zamestnanci. To všetko v provizórnych podmienkach drevenej garáže pre 4 autobusy. Zvyšné vozidlá museli parkovať von, čo spôsobovalo problémy hlavne v zime pri natáčaní studených motorov. Garáže sa nachádzali u Belhu – v oblasti Lazovnej ulice hneď za Bystričkou. Novododané Škody 706 už museli parkovať kúsok ďalej na Zábave – hneď za Medeným Hámrom.
Prvé Škody 706 boli nasadené na linku do Kráľovej. Do Majera kvôli svojej dĺžke nemohli zachádzať, preto mali konečnú pri cintoríne. Pragy a Škody 256 sa otáčali pri trati pred Majerom. Podobné problémy boli v Senici, až do vybudovania dnešného obratiska sa autobusy otáčali pred obcou.
Postupne pribúdali ďalšie linky: linka 5 Námestie – stanica, 6 Kremnička – Námestie, 7 – Podlavice – stanica, či 9 Nemce – Námestie. Významný rozvoj nastal od roku 1955, keď zo 14 vozidiel vzrástol autopark Dopravného podniku mesta Banskej Bystrica na 22 vozidiel na 13 linkách v roku 1960.
K 31.3.1961 premávalo 13 liniek. Všetky linky premávali cez Námestie SNP. Na Uhlisko premávala jediná linka cez ul. Februárovho víťazstva (Národná), do Sásovej a Rudlovej cez Stalinovu (Skuteckého), na Partizánsku cez Širokého (Horná) a na Uľanku jednosmerne cez Lazovnú.
V roku 1970 premávalo 18 liniek MHD. Mnoho z nich obsluhovalo priemyselné oblasti (Senica, Kráľová, Iliaš).
V januári 1974 premávalo po meste 23 liniek. Na Fončorde bola hotová oblasť Internátnej a Spojovej, dokončovala sa dolná Sásová. Sládkovičova ulica ešte začínala na Huštáku. Na Fončordu sa šlo zo Sládkovičovej cez Jilemnického. Hlavný prestupný bod tvorilo Námestie SNP, kde okrem liniek 10 a 17 premávali všetky ostatné.
Toto obdobie predstavovalo veľký rozmach priemyslu (a tým aj rozvoj MHD), s čím súviselo trasovanie liniek do týchto oblastí. Priemyselná oblasť Juh (Kráľová - Zvolenská cesta - Iliaš) mala postupne zabezpečené priame spojenie so všetkými mestskými časťami. Bola dokončená výstavba dolnej časti sídliska Rudlová - Sásová a Fončorda. Radvaň sa premieňala na sídlisko. Dostavaný bol tzv. KÚNZ (Krajský ústav národného zdravia, neskôr Nová nemocnica, neskôr Nemocnica F. D. Roosevelta) a vytváralo sa spojenie týchto častí mesta MHD. K Banskej Bystrici boli pripojené ďalšie obce, preto boli niektoré linky predĺžené. Zaviedla sa nočná linka č. 4.
V júni 1981 premávalo 36 liniek. V tej dobe boli kvôli stavbe nového Prioru (neskôr K-Mart, potom Tesco, dnes ...) všetky linky odklonené z Nám. Klementa Gottwalda (dnešné Nám. Ľudovíta Štúra) v smere od Huštáku a Radvaň bola spojená s centrom len cez Fončordu, alebo Zvolenskú cestu. Spojnica Tulskej a Internátnej s Okružnou sa zjednosmernila, niektoré Sásovské linky mali konečnú na Zápotockého. Mesačný lístok stál 80 Sk.
V Sásovej pokračuje výstavba hornej časti sídliska Osloboditeľov, čiže Sásová - Rudlová (skrátene Sásová) - najväčšie banskobystrické sídlisko. Pre KÚNZ bolo vytvorené veľmi dobré spojenie MHD so všetkými časťami mesta. Mládežnícka ulica aj vďaka stavebnej činnosti v Radvani a na Fončorde zaznamenala svoj najväčší dopravný rozkvet s počtom 17 liniek.
K júnu 1986 premávalo 44 liniek. Doprava na Gliderovej a Golianovej bola ešte obojsmerná, v Radvani premávajú linky priamo cez sídlisko, ďalšie linky z Mládežníckej boli predĺžené na Námestie Kl. Gottwalda.
V roku 1989 dochádzalo k zmenám právnej subjektivity z národných na štátne podniky. Názov "dopravný závod" za zachoval len v ČSAD Banská Bystrica, iné používali len odštepné závody.
Súpis liniek v roku 1989.
|
príležitostný lístok |
Prevádzka sa slávnostne otvorila 24.8.1989. Prvá linka premávala na trase linky 36, predĺženej do vozovne v Kremničke.
Po dokúpení kĺbových trolejbusov v roku 1990 sa mohla začať premávka aj na zvyšných trasách. Zavedenie trolejbusovej dopravy malo radikálny dosah na dovtedajšie linkové vedenie autobusov. Linka 36 sa zmenila na 3, autobusové linky obdržali nové čísla vyššie ako 20. Trolejbusová doprava sa skladala zo 7 liniek. Všetky mali pomerne husté intervaly medzi spojmi, ale po niekoľkých mesiacoch sa ukázalo, že linky 4 - 7 nepotrebujú
také množstvo ponúkanej prepravnej kapacity a boli obmedzené na cca 60 minútový interval po celý deň. Kvôli pripravovanej revitalizácii centra mesta bola cez Námestie SNP čiastočne obmedzená MHD a odklonená na Nábrežie Duklianskych Hrdinov. Zavedené boli aj nočné spoje 101, 102 a 103 s dobrými intervalmi, ktoré ale príliš dlhú existenciu nemali a po napadnutí vodiča boli zrušené. Linka 101 zachádzala k Hungárii.
Stav liniek k aprílu 1992. Premávalo vtedy 9 trolejbusových (z toho 2 nočné) a 24 autobusových liniek (z toho 1 nočná).
V roku 1993 definitívne prestala chodiť všetka MHD cez Námestie SNP a zobojsmernila sa trolejbusová trať okolo Sídliska (od Námestie Slobody na železničnú stanicu). Od 1. augusta 1993 premávali po nábreží linky 21, 23, 26, 29, 31, 39, 40, 43 a 44. Linka 35 mala novú konečnú na AS ČSAD, naopak linky 24, 27, 37 ktoré mali pôvodne konečnú na druhej strane Námestia (resp. na ČSD) končili už na Fortničke. Linka 32 začala jazdiť do Majera miesto linky 36, linka 25 bola presmerovaná cez Jesenský vŕšok, čím stratila opodstatnenie linka 34. Bola zrušená linka 22 na plaváreň Štiavničky, nová linka s týmto číslom premávala po trase Skubín - Podlavice - park - nábrežie - Majer hlavne cez víkend. Linka 29 tiež posilnila dopravu do Skubína. Naopak na Mládežnícku šla linka 26. Linka 33 prešla na trasu Starohorská - Karlovo - Nemocnica. Nová linka 36 začala po trase Pieninská - Rudlovská cesta - AS SAD premávať (v pracovných dňoch) až neskôr.
Pre nemobilných občanov sa zriadila špeciálna linka 50 spájajúca 2x denne Viestovu na Uhlisku so Sásovou a Novou Nemocnicou. Neskôr sa premenovala na linku ZŤP (ako linka 100 na Citybus) a jej trasa ani CP neboli zverejňované aj keď zrejme normálne fungovala až do zriadenia linky 80.
Mesto pokračovalo v investícii do MHD. V 2.etape výstavby trolejbusových trás boli postavené trate Kyjevské námestie - Tulská - Moskovská - Poľná (2050 m v auguste 1994) a Kyjevské námestie - Internátna (1140 m v decembri 1994). Pri príležitosti 50. výročia SNP sa slávnostne začala premávka liniek 6 a 7 na Tulskú. Na trase budúcej linky č. 4 na Internátnu dočasne premávala linka 31 (do 6.1.1995). Linkou č. 5 sa sčasti nahradil nočný spoj (linka okrem skorého rána a neskorého večera jazdila aj 2x denne v dňoch pracového voľna). Trolejbusy prebrali väčšinu výkonov medzi Fončordou a centrom. Spolu s kritickou finančnou situáciou kvôli zníženiu štátnych dotácii to prinieslo v roku 1994 rozsiahle zmeny v trasovaní liniek. Od marca sa zaviedlo nastupovanie prednými dverami, od júna predaj lístkov vodičmi a reorganizácia dopravy od 1.9. znamenala redukciu autobusových liniek súbežných s trolejbusmi, pričom sa využil prieskum dopravných prúdov mestského úradu. Priame linky (21, 41 a 43) z Fončordy do Sásovej boli nahradené linkami 21, 22 a 26 na AS SAD. Linka 31 bola rozdelená medzi 27 (Sásová - Uhlisko) a 34 (AS - Podlavice). Linka č. 23 bola skrátená a prečíslovaná na 53 (AS SAD - Nemce). Nová linka 24 začala premávať po trase Starohorská - Karlovo - Fortnička, až neskôr sa predĺžila na Mládežnícku. Cieľom zmien bolo okrem zníženia nákladov aj zvýšenie tržieb pri prestupovaní cestujúcich. Pre lepší prístup starších občanov na zrekonštruované Námestie SNP bola zriadená bezplatná linka 100.
Zaviedol sa nový systém číslovania:
linky 2x viedli do Sásovej a Rudlovej, 3x do ostatných mestských častí (Senica, Podlavice, ...), 4x do mestských častí ležiacich mimo mesta (Rakytovce, Iliaš, Uľanka, Šalková, ...) a linky 5x viedli do samostatných obcí (Nemce, Hronsek, Malachov).
Linka č. 24 bola prečíslovaná na 44, linka č. 25 na 43, linka č. 27 na 42, linka č. 30 na 52, linka č. 33 na 25, linka č. 37 na 51 a linka č. 42 na 23. Ďalšie linky boli prerozdelené. Po otestovaní nového systému sa na linkách robili zmeny. Súpis liniek k 1.2.1995 (7 trolejbusových liniek a 22 autobusových liniek (všetky denné) pričom na linke 5 jazdili autobusy aj trolejbusy). K 1.5.1995 sa linka č. 51 predĺžila na AS SAD a linka 52 na Strieborné námestie.
K 27.12.1996 sa podarilo založiť a.s. Mestská hromadná doprava Banská Bystrica. Je v 100% vlastníctve mesta. Mesto do tejto spoločnosti vložilo kĺbový TAM Bus a trolejbusové trate vo svojom vlastníctve. Vďaka tomu od roku 1997 poberá dotácie (transfery) na MHD od štátu priamo mesto, a to vrátane investičných dotácií. To pomohlo zabrániť ďalšiemu úpadku a vozidlový park sa v ďalších rokoch rapídne zlepšil.
Konečná na AS SAD sa presunula na parkovisko Mičinská (od 5.9.1996), na AS zachádza jedine linka 100. Linka č. 23 prešla do ilegality, premávali na nej vybrané spoje liniek 22 a 26, cestovný poriadok mala len na úseku Smrečina - Čistiarne. Od 1.2.1996 do 1.11.1998 premávali na linke č. 2 sobotné a na linke č. 6 zas nedeľné spoje.
V roku 1997 bola linka č. 36 (Fortnička-Skubín) zrušená a zlúčená s linkou č. 34, oddelením zas vznikla linka č. 37 zachádzajúca až na Mlynskú (od 11.1.1997). Linka č. 100 bola od 21.10.1996 skrátená po Nám. Štefana Moyzesa. Od 1.5.1997 vznikla druhá nočná linka 10 (cez starú nemocnicu, Sásovú a Podlavice), premávajúca spočiatku spolu s linkou č. 5 v intervale 45 minút. Neskôr sa viaceré linky prehodnotili. Pre nočné linky sa interval 45 minút ukázal ako neefektívny, preto bol obmedzený. Linka 32 bola zlúčená s linkou 53 (Mládežnícka - Nemce). Linky číslo 33 (jazdiaca len v pracovných dňoch THK - Senica) a 35 (len v dňoch prac. voľna THK - Rudlová) boli zlúčené do linky č. 33 (denne THK - Senica). Zavedené boli nové linky: linka č. 20, expresné 29 (1.5.1997) a 30 (1.9.1997). Zrušená bola aj linka 52. Linka č. 27 bola prečíslovaná na 31, spolu s linkou 28 zmenili kvôli stavbe mosta pri Drukose trasu okolo Uhliska s priebežnou konečnou na Mičinskej. Počas stavby komunikácie v Sásovej (časť malého obchvatu pod Rudlovským cintorínom) bola linka 22 dočasne skrátená po Ďumbiersku MŠ, linky 21 a 26 premávali cez Partizánsku cestu.
Súpis liniek k aprílu 1999. Premávalo 6 trolejbusových a 24 autobusových liniek (z toho 2 nočné a 2 expresné). Od 1.7.1999 jazdí linka č. 20 aj cez prázdniny.
Po dokončení stavby bola Ďumbierska opäť priamo spojená s Rudohorskou, spojenie s Javorníckou sa prerušilo. Linka č. 22 sa od 20.8.2000 znovu predĺžila na Pieninskú. Linka č. 26 ostala na pôvodnej trase, takže 21 bola zrušená. Linka č. 20, zabezpečujúca spojenie Karpatskej a Javorníckej s Námestím Slobody, prešla na súčasnú trasu. Počas neprítomnosti malých TAMbusov premávala na linke 100 Karosa B731 len po Hungáriu.
Zaviedlo sa 2. pásmo pre obce mimo mesta, vďaka čomu sa obnovila linka 52 do Hronseku (1.6.2000). Po dohode s obcami sa MHD zavádzala aj ďalších obcí. Linka 41 bola prečíslovaná na 55 (1.6.2000) a potiahnutá opäť cez Badín do Hronseku. Linka 44 bola prečíslovaná na 54 (1.12.1999) a potiahnutá až do Harmanca, druhá konečná sa presunula z Huštáku na Parkovisko Mičinská. Vybrané ranné spoje zachádzajú na AS SAD. Existujúce linky 51 a 53 ostali celé v 1. pásme. Zaviedol sa nový číselný rad 9x pre expresné linky. Linka č. 29 sa zmenila na 90, linka č. 30 na 91. V súvislosti s otvorením hypermarketu TESCO bola zavedená bezplatná expresná linka č. 99 zo železničnej stanice (5.8.2000). Linka 23 sa opäť zviditeľnila a je uvádzaná na zastávkach aj autobusoch. Premávalo 6 trolejbusových a 24 autobusových liniek (z toho 2 nočné a 3 expresné).
Po vyhodnotení skúseností prišli ďalšie zmeny k 1.4.2001. Linka 45 sa prečíslovala na 56 a predĺžila až do Môlče. Oprava mosta cez Hron v Iliaši a minibusy Mercedes Vario umožnili zaviesť linku č. 93 (Podlavice - Iliaš). Linku 26 doplnila linka č. 92 (Tatranská - Mičinská), linku 54 zas linka č. 94. Linka č. 28 jazdila len pracovné dni, večer a cez víkend do Rudlovej zachádzala linka č. 31, ktorá bola predĺžená na Hlbokú. Po návrate minibusu TAM z GO v januári začala linka č. 100 opäť končiť na Nám. Š. Moyzesa, od apríla zachádzajú vybrané spoje cez víkend na Srnkovú a v smere do centra na Jesenský vŕšok. 2. tarifné pásmo začalo platiť aj pre linky č. 51 a 53. Linka č. 34 začala jazdiť obojsmerne cez Sídlisko na žel. stanicu. Premávalo 6 trolejbusových a 27 autobusových liniek (z toho 2 nočné a 6 expresných).
V súvislosti s príchodom Citybusov bola od 14.1.2002 nahradená špeciálna linka ZŤP bežnou linkou č. 80 (Viestova - Sásová - Nemocnica), zároveň bola zrušená linka č. 28 a všetky spoje linky č. 31 idú cez Rudlovú. Po prestavbe trolejovej križovatky na Kyjevskom námestí bola od 1.7.2002 zrušená linka č. 4 a linka č. 7 bola presmerovaná na Internátnu. Od 1.12.2002 bola k bytovke na Pršianskej terase zavedená nová linka č. 32 (Podlavice - Kráľová, vrchy). K 1.3.2003 linka 100 nepremáva cez víkend, takže už neobsluhuje Srnkovú a Jesenský vŕšok. K 28.6.2003 bola linka č. 92 zrušená.
7.1.2004 vznikla nová linka č. 30. V sedle, večer a cez víkend nahrádza linky 31 a 33. Premáva po trase Hlboká - Uhlisko - THK. Linka č. 56 odvtedy zachádza do Senice. Vlnu protestov vyvolalo skrátenie linky 34 po Uhlisko cez Belušovu. Po mesiaci prišlo k prehodnoteniu a linka sa vrátila na pôvodnú trasu. Kvôli väčšej prehladnosti sa rozdelila na 3 linky - 34 (Podlavice), 35 (Skubín) a 36 (Mlynská).
Od 1.10.2004 premáva ďalšia linka objednaná Tescom - linka č. 98 Tesco - Sásová po hlavnej ceste. Má priebežnú konečnú na Karpatskej. Premáva vo štvrtok, piatok a sobotu.
Súpis liniek k 1.10.2004. Premávalo 5 trolejbusových a 31 autobusových liniek (z toho 2 nočné, 6 expresných a 6 do II. pasma).
Na základe požiadavky mesta boli od 3.1.2005 znížené výkony o cca 15%. Zrušené boli linky č. 5, 10, 23, 24, 30, 31, 32, 33, 42 a 100. Linka č. 20 bola presmerovaná z Ďumbierskej cez Karpatskú na Pieninskú, linky č. 34, 35 a 36 boli miesto stanice presmerované cez Bellušovu na Parkovisko Mičinská, rovnako boli cez Bellušovu presmerované linky č. 52, 54 a 55 (všetky spoje idú cez Iliaš). Linka č. 53 bola skrátená a presmerovaná do Majera, linka č. 56 (všetky spoje idú cez Senicu) na Parkovisko Mičinská. Bez dopravnej obsluhy ostali Rudlová, Hlboká, Mládežnícka, či Pršianska terasa (Kráľová, vrchy). Naopak vznikli nové trolejbusové linky č. 8 (Tesco HM - žel. stanica) a 9 (Tesco HM - Nemocnica FDR) a zrušila sa linka č. 99. Keďže trať k Tescu nebola včas skolaudovaná, dočasne na týchto linkách premávali autobusy. Linka č. 98 už premáva každý deň. Spoje linky č. 25 boli posilnené, linka č. 91 premáva len jednosmerne zo Sásovej.
Po protestoch obyvateľov a dlhých rokovaniach s mestom bola od 1.3.2005 obnovená linka č. 24 s polovičnou frekvenciou, na svoju trasu sa vrátili aj linky č. 34, 42 a 56. Linky č. 35 a 36 boli presmerované cez Strieborné námestie a Jesenský vŕšok. Linka č. 53 končí na Parkovisku Mičinská, viaceré víkendové a večerné spoje linky č. 54 premávajú cez Karlovo. Vznikla aj nová linka č. 41 (Senica - Iliaš, II), opäť do Iliaša zachádzajú len vybrané spoje linky č. 55. Premávka liniek č. 43 a 80 bola predĺžená o 1 spoj.
Spracované podľa archívu autora, bb.imhd.sk, máp mesta, vl_company, dobovej tlače.