Vývoj mestského autobusu sa zavŕšil v roku 1965 vyrobením overovacej série ŠM 11. Konštrukcia bola v mnohom na tú dobu prevratná. Aby sa pokryl dopyt po autobusoch, použila sa panelová konštrukcia, čo umožňovalo jednoduchšiu a rýchlejšiu montáž. Ročná produkcia sa rátala na tisíce. Karoséria sa skladá zo 6 panelov - základného rámu, bočníc, predného, zadného čela a strechy. Nevýhodou konštrukcie bola kratšia životnosť, čo však v socialistických podmienkach nevadilo. Vozidlový park sa priebežne obmieňal a v prípade potreby bolo možné po 6 rokoch predĺžiť životnosť autobusu generálnou opravou.
Vývoj karosérie predbehol vývoj motora, prevodovky a zadnej nápravy. Preto sa v prototypoch dočasne použil zahraničný motor, náprava (Leyland), aj prevodovka (ZF, Leyland). Po skúsenostiach s vývojom samonosných autobusov sa špeciálne pre Š 11 vyvinul motor ML 630 a automatická prevodovka Praga 2M70. Prednú nápravu aj zadnú nápravu s redukciou v nábojoch dodala Rába. Pruženie je vzduchové, posiľňovač riadenia hydraulický. Kúrenie ostalo naftové ako v RTO.
Rázvor bol skrátený s cieľom zväčšiť previs vpredu a vzadu kvôli umiestneniu predných a zadných dverí, pri lepšej manévrovateľnosti vozidla. To zvášilo tlak na obe nápravy. Riadiaca predná náprava je rovnobežníková s nezávisle zavesenými kolesami. Hnacia zadná náprava je tuhá s jednoduchým kuželovým prevodom Gleason (s možnosťou meniť ho podľa požiadaviek dopravcu). Stály redukčný prevod je v kolesách.
Okná sú z kaleného bezpečnostného skla, spodná časť je pevná, vrchná časť okna je posuvná. Okrem toho je vetranie zabezpečené stropnými ventilátormi. Sedadlá sú zostavené z trubkových kostier, v nich sú lisované oceľové rámy, vo vankúši je napnutá oceľová pružina, výplň je z latexových odliatkov. Operadlo je z latexového odliatku bez pružiny. Poťah sedadiel je z PVC. Podlaha je pokrytá gumou, na dverách a streche su prídržné tyče. Vodič má priestor vymedzený trubkami, za ním je čiastočná presklená medzistena so záclonkou.
Kapacita nádrže je 230 l nafty, objem chladiacej kvapaliny je 56 l.
ŠD 11 spočiatku ponúkali vo verziách:
2035 - bez bufetu a šatne s kapacitou 45 + 2 a povoleným prívesom s hmotnosťou 1 500 kg.
2036 - s bufetom a šatňou s kapacitou 40 + 2 a povoleným prívesom s hmotnosťou 1 500 kg.
2033 - s bufetom a šatňou s kapacitou 40 + 2 ako ťahač lôžkového prívesu
Caravan hotel LP30 s hmotnosťou do 7 000 kg.
Napriek prechodu na polosamonosnú konštrukciu sa uvažovalo nad výrobou rámového autobusu s karosériou vzhľadovo
podobnou s ŠD 11.
Celkom vzhľadná verzia ŠD 11.2050 Super Lux sa objavila na výstavách. Dá sa považovať za predchodcu radu 700.
Prototyp kĺbového autobusu ŠM 16,5 dopadol podobne ako prototyp RTO-K. ŠM 16,5 sa nedostal do výroby a na trhu sa presadil Ikarus 280. 5 prototypov premávalo v MHD na západnom Slovensku. Vzhľadovo aj technicky vychádza z ŠM 11. Zadný diel je pripojený pomocou kĺbu. Zadná náprava s jednoduchou montážou je natáčaná kvôli lepšej manévrovateľnosti. Naftové kúrenie je v prednej aj zadnej časti, rozvod teplého vzduchu je na ľavom boku interiéru. Použil sa bežný motor LIAZ ML 634. Objem nádrže je 220 l nafty, 56 l chladiacej kvapaliny.
Karosa Š 11 | ŠM 11 | ŠL 11 | ŠD 11 | ŠM 16,5 | |||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1608 | 1620 | 1310 | 2033 | 2035 | 2036 | ||||
rozmery | dĺžka | ||||||||
šírka | |||||||||
výška | |||||||||
minimálna svetlá výška | |||||||||
priemer otáčania | |||||||||
rázvor náprav | |||||||||
rozchod kolies | |||||||||
motor | typ | vŕtanie x zdvih 130 x 150 mm, kompresný pomer 16,2, maximálne otáčky 2 200 (ML 634) vŕtanie x zdvih 130 x 140 mm, kompresný pomer 16,8, maximálne otáčky 2 150 (ML 630) | |||||||
objem | |||||||||
maximálny výkon | |||||||||
trvalý výkon | |||||||||
krútiaci moment | |||||||||
prevodovka | typ | ||||||||
prevody | |||||||||
maximálna rýchlosť | |||||||||
normovaná spotreba | |||||||||
hmotnosť | pohotovostná | ||||||||
celková | |||||||||
príves | |||||||||
kapacita | na sedenie | ||||||||
na státie | |||||||||
spolu |
Automatická prevodovka Praga 2M70 je 2 stupňová s možnosťou ručného radenia. Je klasickým zástupcom automatickej prevodovky s trojkolesovým hydrodynamickým meničom momentov, predradeným mechanickej časti prevodovky. Skladá sa z hydrodynamického meniča, dvojstupňovej predlohovej prevodovky so spätným chodom a automatického ovládania. Je určená pre mestské autobusy s maximálnym výkonom 180 kW a 800 Nm, maximálne otáčky 2 500.
N - neutrál
A - chod vpred s automatickým zaraďovadím
I - trvalo zaradený 1. stupeň
II - trvalo zaradený 2. stupeň
B - blokovaný menič
Z - spiatočka
stupeň prevodovky | 1 | 2 | blok | spiatočka | ||
---|---|---|---|---|---|---|
prevodový pomer | ||||||
násobnosť meniča (M400) | ||||||
rozsah prevodových pomerov | 5,75 - 2,21 | 2,60 - 1,00 | 1,00 | 5,51 - 2,12 |
Praga 5P 80.30 (v ŠL 11) | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | spiatočka |
---|---|---|---|---|---|---|
prevodový pomer | 6,77 | 3,75 | 2,24 | 1,38 | 1,00 | 6,28 |
stály prevod | ||||||
maximálna stúpavosť | 30,0 % | 16,0 % | 8,7 % | 4,6 % | 2,8 % | - |
pri rýchlosti | 5,46 km/h | 9,1 km/h | 16,2 km/h | 26,1 km/h | 41,7 km/h | - |
maximálna rýchlosť | 10,0 km/h | 18,5 km/h | 30,5 km/h | 49,0 km/h | 70,0 km/h | - |
Praga 5P 80.30 (v ŠD 11) | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | spiatočka |
---|---|---|---|---|---|---|
prevodový pomer | 6,77 | 3,75 | 2,24 | 1,38 | 1,00 | 6,28 |
stály prevod | ||||||
maximálna stúpavosť | 24,0 % | 12,0 % | 6,5 % | 3,3 % | 1,8 % | - |
pri rýchlosti | 9,3 km/h | 17,2 km/h | 28,4 km/h | 46,0 km/h | 64,0 km/h | - |
maximálna rýchlosť | 14,3 km/h | 26,5 km/h | 40,0 km/h | 70,0 km/h | 100,0 km/h | - |
rozmery v mm dĺžka x šírka x výška | celková hmotnosť | počet lôžok | ďalšie vybavenie |
---|---|---|---|
9 100 x 2 450 x 3 000 | 6 500 kg | 30 lôžok (6 jednomiestnych, 12 dvojmiestnych | 2 umyvárky, 2 šatne, 1 WC |
Nevyrábal sa ani trolejbus na báze ŠM 11 - T 11.
Karosa ŠM 11 sa vyrábala sa do roku 1981, keď bola nahradená B 731.
Vyrobilo sa celkom 26 544 autobusov radu Karosa Š 11.