Mestská hromadná doprava na Slovensku - Banska Bystrica
Mestská hromadná doprava na Slovensku - Banska Bystrica
hlavna stranka, dotacie, historia MHD, podniky MHD, zdroje a odkazy.
MHD v Banskej Bystrici: prehlad spravodajstva k zmenam k 1.1.2005, k 1.1.2006, 55 rokov MHD.

MHD v Banskej Bystrici

povodny DP; CSAD: vozidla, linky MHD, cestovne do 2005; MHD BB a.s.; SAD ZV; DPMBB a.s.,

Dopravny podnik mesta Banskej Bystrice, k.p.

Prva linka MHD v Banskej Bystrici bola otvorena 1.5.1950. Od zaciatku sidlil podnik v prenajme u Belhu, nove autobusy museli parkovat kusok dalej na Zabave. Novych garazi sa uz DP nedockal, po zluceni v roku 1962 ich dokoncila CSAD.
Vyvoj v BB bol nasledovny:
rok1950196019701979
linky MHD2131829
primestske linky21467485
cestujuci v tis.52412 47532 33142 900

autobusy DP Banska Bystrica 1951 - 1960

195119521953195419551956 1957195819591960
osoby v mil1,92,52,43,03,54,6 4,95,56,27,1
vozokm0,20,40,40,40,50,6 0,60,70,80,9
pocet91214141415 16161922

Uz v rokoch 1935-37 bol pracovnikom Mestskej elektrarne vypracovany projekt trolejbusovej dopravy. Jednak v meste, ale aj do Tajova, Micinu, Stare Hory a Jelenec. Pripadne az do Ruzomberka. Po technickej stranke vypracoval plan Siemens. Trat mala viest z Radvanskej stanice na velku stanicu po nabrezi a cez namestie. Cez namestie mali trolejbusy premavat na akumulator aby sa tam nemuseli davat troleje. Dalsie trate mali viest Lazovnou cez Kostiviarsku do Jakuba, ci z Uhliska cez Striebornu na Tajov (Kremnicu). Napatie malo byt 500 V (ako BEUS), pre vonkajsie trate sa uvazovalo aj 1000 V. Hoci vychadzal rentabilne, projekt nenasiel pochopenie u vedenia mesta. Oprasili ho v roku 1949. Od roku 1950 sa mali s mestom zlucit niektore obce (Radvan, Kralova, Majer, Kostiviarska, Rudlova, Sasova a Kyncelova). S trolejbusmi sa najprv uvazovalo na trati BB - Sliac - Zvolen a Kovacova. Akutna potreba MHD sa riesila nakupom 4 starsich autobusov. Oslovilo sa niekolko DP v Cechach a na Morave, ale len DP hlavniho mesta Olomouce prisla priazniva odpoved. Ponukli na odpredaj 4 autobusy Skoda 505, z toho 2 pre 43 osob v prevadzke (25335/1932 a 25189/1929) a 2 pre 32 osob odstavene, prerobene na drevoplyn (25098/1928 a 25079/1928). Vyzadovali generalnu opravu. Nakoniec sa rozhodlo o nakupe 4 autobusov Skoda 256D od CAD n.p. (cize CSAD) za rovnaku cenu 1 mil Sk (vratane GO).
1.5.1950 zacali Hostitelske zavody, komunalny podnik mesta Banska Bystrica, prevadzku na prvej linke MHD Kralova (kupele) - Majer (Cintorin hrdinov). Linka premavala od 2:10 do 22:40 za jednotne cestovne 3 Kcs. Uz vtedy sa ludia stazovali na prestavku autobusov predobedom a vecer. Rok nato sa otvarala nova zeleznicna stanica, ktora si ziadala posilnenie dopravy. V roku 1955 mala MHD 14 autobusov, spajali Kralovu, Radvan, Majer, Sasovu, Rudlovu, Jakub, Kyncelovu, Kostiviarsku a Novy Svet.

Az od 28.2.2007 doslo k obnoveniu DPMBB a.s..

CSAD Banska Bystrica

CSAD BB sidlila spociatku v drevenom provizoriu pri zapalkarni na okraji Majera, neskor si svojpomocne vybudovali dielne v Radvani (byvala stara pila) - dnes tam stoji McDonald a pumpa OMV. V roku 1969 sa prestahovali do dnesnych priestorov na Partizanskej. Areal bol vybudovany v rokoch 1964 - 1970 v naklade 56 mil. Kcs.

Z Dopravneho zavodu 901 narodneho podniku CSAD (do cca 1989), neskor odstepneho zavodu 901 statneho podniku CSAD sa stala SAD BBDS statny podnik. Od 1.1.2002 je BBDS akciovka. 9. maja vlada schvalila kupcu na 49 + 17 % akcii - CSAD Ostrava a.s. Zmluva bola podpisana az 1.6.2005. K 1.1.2003 boli zrusene zavody, teda aj samostatny zavod MHD.

Vozidlovy park

V roku 1989 zacala v Bystrici oficialna prevadzka trolejbusov. Boli zakupene este za socializmu. Postupne prechadzaju generalkou. V roku 1993 mesto s velkou slavou zakupilo jeden klbovy TrAMbus 272A180 a neskor tri male. Musim uznat, ze ten klbovy fungoval spolahlivo tamer 7 rokov, v roku 2001 presiel GO - dostal normalne sedadla z Karosy miesto originalnych drevenych a novu protismykovu podlahu tak ako Karosy a transparenty Emtest.
Tie male TAM 122A70 co mali chodit do centra ako Citybusy sa velmi nevydarili. Niekolko krat boli v oprave na odhlucnenie, lebo hucali ako traktor, ale neskor ich vyuzivali len na zajazdy a do mesta chodila normalna velka Karosa. Od roku 2002 tam jazdil opat TAM po GO, v pripade potreby (dost casto) zaskakoval jeden zajazdovy TAM.

Este pred experimentom s TrAMbusom zakupila SAD v roku 1992 3 mestske klbove Karosy B741 a v roku 1989 jednu primestsku C744. Z tej sa po prestavbe stala v roku 1999 B741. Na MHD sa pouzivala aj jedna kratka Karosa C734, potom chodila na zajazdy a v roku 2001 bola opat v MHD, vyplnala diery v trolejbusovych linkach a robila im zalozaka. Okrem toho dlhe roky nebol zakupeny ziadny novy autobus. Len skladali funkcne autobusy (zacinaju SPZ BCA ...). A niektore autobusy zas menili farbu kazde 2 roky (vid #60 - BC 40-46). Bolo to pestre.
Az v roku 1997 sa zacali kupovat nove Karosy radu 900 a stare autobusy prechadzaju generalkami. Mozno ich poznat podla noveho laku vo farbach bystrice a noveho evidencneho cisla (BB xxx XX).
V roku 2000 sa zakupili 3 midibusy Mercedes Benz Vario a v roku 2001 SOR C9,5. Mercedes jazdi na linkach 31, 93, pocas existencie linky 28 jazdil v slabych casoch jazdil aj na linkach 26, 33, 34, 43, 51, ci 54. SOR presiel z linky 52/55 na 43.

Podla SPZ, resp. EC, je mozne priblizne zistit cas zaradenia vozidla. Najstarsie uzitkove v BB su tie s SPZ BB xx xx. Zhruba okolo 1985-86 zacali pridelovat nakladnym autam (a aj autobusom) znacky BC xx xx, ale neslo to zaradom, len podla toho aka znacka bola volna. Niekedy okolo 1990 sa BC vycerpalo a prisli BCA xx xx, teraz uz pekne zaradom. A od 1. aprila 1997 prisli evidence cisla BB xxx XX. Nakladne znacky zacali BB 900 AF, v juli BB 001 AG. Zaroven sli normalne znacky pekne od BB 001AA a prideluju sa aj nakladnym autam. Teraz to uz ide podla abecedy. AC sa pridelovalo oktobri 1997, AE v aprili 1998, osobne AI v decembri 1998, AJ v januari 1999, AK v marci, AR v juli 2000, AS v septembri, AT v novembri, AY v lete 2001 a od decembra 2001 zacina BB xxx BA. Nakladne znacky AI a AJ (vzadu stvorcove) sa pridelovali od konca roku 1999 do roku 2000. BB xxx BC znamena maj az jun, novembrove prirastky maju znacku BE. Rok 2003 je v znameni BH pre jun/jul, BI a BJ pre oktober. So vstupom do Unie sa od 1.5.2004 pridelovali znacky BO, potom BP, BR, BS a vratili sa k BM.

Pri budovani trolejbusovej dopravy sa postavila v Kremnicke vozovna trolejbusovej dopravy. Parkuju tam vsetky trolejbusy, maju vlastny elektrodispecing. V BB sa prvy krat odskusalo jednosmerne napatie 750 V. Oproti 600 V umoznuje vyssi vykon motoru. V case spicky sa zvyklo centralne vypinat kurenie v trolejbusoch. Vodic to nemoze ovplyvnit. V zaciatkoch sa vodici snazili na trolejbusoch aj prebiehat. Neuspesne. Podobne dopadli pokusy ist po navyknutej autobusovej trase, ci striktne dodrziavanie jazdnych pruhov na ceste, bez ohladu na umiestnenie trolejov. Odkedy sa nastupuje prednymi dverami, je niekedy predbiehanie ucelne. Riesi sa to prehadzovanim parohov (tykadiel, palic, ...). Vo vozovni TD Kremnicka parkoval aj jeden nocny autobus BB 521AI, byvaly nocak BB 007AG a niekolko dalsich. Po jednej zime boli, ako zvysok zavodu, stiahnute na Partizansku ulicu. V minulosti mohli vodici parkovat aj na vyhradenych parkoviskach v mieste bydliska, Karosy 900 uz museli parkovat v garazi, neskor to uz platilo pre vsetkych. Koncom roku 1992 takto ukradli jednu B732 EC 103.

Na rok 2003 malo MHD vyclenenych 124 mil. Sk. Z toho sa malo urobit 6 VP trolejbusov za 6,5 mil. Sk a rovnako ako v roku 2002 sa nakupit 7 autobusov Karosa za 42 mil. Sk.

Vyvoj evidencneho stavu vozidiel
platnostautobustrolejbusMHD BB a.s.
spoluklboveminispoluklboveautobustrolejbus
31.12.199476  3427--
1.3.1997762933427 -
1.2.199876 334273-
1.2.199978283352881
1.4.199978283362982
31.12.200178 33629222
31.12.200274 33629252
1.3.200473 23629312
31.12.200474 23629352

Prehlad vozidiel banskobystrickej MHD v textovom subore.

Linky MHD do roku 2005

V BB jazdili linky od 1 po 100. 1 az 10 jazdili zo ZSR alebo Kremnicky vozovne. Okrem nocnych liniek 5 a 10 su to vsetko trolejbusy. Linky 20 az 26 obsluhuju sidlisko Sasova, 30 az 36 do mestske casti, 42 a 43 do casti mimo mesta a nakoniec 51 az 56 jazdia do obci ktore nepatria mestu - 2. pasma (povodne oznacovane ako 3. pasmo). Osobitne cislo ma linka 80. Spaja Uhlisko, dolnu Sasovu a Rooseveltovu nemocnicu. Linky 90 - 94 su expresne, stoja len na niektorych zastavkach. Specialne su linky 99 a 100. Su zadarmo, linka 100 je zadarmo len pre dochodcov. Linka ZTP vyhradne pre vozickarov bola nahradena normalnou linkou 80.
Od 1.10.2004 vznikla nova ucelova linka 98 zo Sasovej do HM Tesco. Ma zvyhodnene cestovne.
Od 3.1.2005 doslo k redukcii liniek. Zrusili sa linky 5, 10, 23, 24, 30, 31, 32, 33, 42, 93, 99 a 100. Vznikli trolejbusove linky 8 a 9 k Tescu.

Na konkretnej linke jazdi cez vikend spravidla polovica autobusov (priemer cca 40%) co cez tyzden. Tato prva polovica mava zvycajne dlhu smenu od rana do vecera, tak sa na nej striedaju dvaja vodici. Ti co maju kratku smenu len do skoncenia popoludnajsej spicky mavaju prideleny vlastny autobus a cez vikend oddychuju. Linka 25 je specificka tym, ze nema klasicke delene smeny ale vodici si svoju smenu odjazdia v kuse, alebo maju prestavku 1-2 hodiny a nie cele doobedie ako pri normalnych rozdelenych smenach. Niektore autobusy nejazdia len na svojej linke, ale vystriedaju ich za den niekolko. Od Vianoc 2001 jazdia cez vikend uz len solo autobusy, rovnako sa vytiahnu vsetky solo trolejbusy, pocet doplnaju klbove. Vodici v priebehu mesiaca vystriedaju rannu, poobednu aj delenu smenu.
Hlavne zacinajuci robia tzv. striedacov - striedaju linky a vozidla, nemaju pridelenu vlastnu linku ani vozidlo. Kazdy den mozu byt inde.

Zaujimavostou boli linky - dvojicky. V rokoch 1994 az 1999 sa linky 22 a 26 vzajomne doplnali. Mali skoro rovnaku trasu, lisili sa len v konecnej. V spicke chodili v intervaloch 5 min raz jedna potom druha linka. Cez vikend to bol interval 12 min. Autobusy 22/1 az 3 zacali vikendove rano v 24 min intervaloch, vzdy 2 sli a 1 stal. Po oddychu sli na linku 26 a autobusy 26/1 az 3 reciprocne na linku 22. Celkovo ich bolo cez tyzden 5 na kazdej linke vratane autobusu 23x, ktory okrem svojich troch jazd denne jazdil na linke 22.
Iny pripad bola v rokoch 1990 az 1994 linka 31. Mala 5 autobusov. 31/4x jazdil len do 17.30 (to tomu vodicovi ostalo takmer dodnes) a 31/5c podobne a len pocas vyucovania. 31/1 az 3 mali specialny rezim. Rano zacinal 31/1, potom nasledoval 31/2 a 31/3. Vecer ako prvy koncil pred 21.00 31/2, potom okolo 22.00 31/3 a posledny 31/1. Na druhy den ako 31/1 zacinal ten co bol predtym 31/3, ako 31/2 siel 31/1 a ako 31/3 zas 31/2. Takto sa striedali v pracovne dni. Cez vikend mali podobny system s tym, ze aktualny 31/3 mal cely den volno. Na kazdom z tejto trojice sa striedali 2 vodici. Po zmene tras sa rozliezli po roznych linkach (cast na 34, dva vozy ostali na 27).
Dlhe smeny mohli trvat aj 19 hodin od 4-ej do 23-ej a riesili sa turnusmi. Jeden vodic jazdil pondelok, utorok, piatok az nedelu, druhy stredu a stvrtok a nasledoval pondelok ...

Neskor bol zavedeny system celodennych a delenych liniek. Na celodennej sa vystriedaju dvaja (ranna a poobedna smena), na delenej len jeden vodic. Ten jazdi len cez pracovny tyzden. Smeny mozu mat roznu dlzku, tak sa zvyknu striedat vodici aj s vozidlom na roznych linkach (51/1 sa strieda s 51/2, 25 s 26, ...).

Od roku 2004 aj maju vodici autobusov system striedania smien ako pri trolejbusoch.

povodny
system
tyzden
IIIIIIIV
pondelokPDRV
utorokPDRV
stredaVPDR
stvrtokVPDR
piatokVPDR
sobotaRVPV
nedelaRVPV
novy
system
tyzden
IIIIIIIV
pondelokPDRV
utorokPVRD
stredaVRDP
stvrtokVRDP
piatokDRVP
sobotaRVPV
nedelaRVPV
R - ranna, P - poobedna, D - delena, V - volno

Maximalne boli vytazene Mercedesy. BB284AT (jazdil na linke 28/1x), si okrem spickovej linky 28 vystriedal doobeda aj 31 a 51 (ak nie viac), poobede si k 28 pridal aj vecernu linku 31. BB409AT (linka 31/1x) sa striedal s 512AT. Rano zacina v Skubine ako 34, nasleduje 31, vyplnal dieru v 26 a vratil sa na 31. Poobede zacinal ma 31, pred 19-ou presiel na 43, raz do Ulanky, dva krat po Novy svet a zakonci to poslednou 54 do Ulanky. Druhy voz ma v ten den oddychovu, spickovu linku 93. Od januara 2002 nastali zrusenim linky 28 zmeny a na linke 31 jazdi len 31/1. Ulohy na linke 34, 56 (rano), 51 (na obed) a 43 s 54 (vecer) prebrala linka 100. Treti Mercedes robil zatial zalozaka midibusom (linky 31, 93 a 100). Od 1.12.2002 bol prideleny na novu linku 32, takze pre midibusy neostal ziadny zalozny voz. Zmeny 3.1.2005 neprezil ziadny minibus.

Pre informaciu som spravil maly prehlad liniek banskobystrickej MHD v textovom subore.

Cestovne

Vyvoj cien jednorazovych a predplatnych listkov
platnostJCLmesacny3-mesacnynocnyine
19955/2 Sk160/80 Sk400/200 Sk- 
19966/3 Sk220/110 Sk520/260 Sk- 
1.8.19976/3 Sk260/130 Sk600/300 Sk100% prirazka 
1.3.19996/3 Sk320/160 Sk780/390 Sk100% prirazka 
1.4.19998/4 Sk320/160 Sk780/390 Sk100% prirazka120 Sk tyzdenny
1.6.200010/5 Sk380/190 Sk920/460 Sk100% prirazka3. pasmo 12/6 Sk JCL
740 Sk (450 Sk len 1 linku) mesacny

Od septembra 2000 plati sucasny system platenia cestovneho. Postupne skoncila platnost mesacnych a stvrtrocnych listkov. Jednotlive listky sa aj predtym dali kupit len u vodica (od 1.3.1994). Predplatne listky nahradila cipova karta. Vsetky vozidla su vybavene pokladnou Emtest.

Vyvoj cien cestovnych listkov od 1.9.2000
platnost1. pasmocez pasmo2. pasmoexpresnocnyprestup
u vodicaz kartyu vodicaz kartyjednotneu vodicaz kartyu vodicaz kartyzlava
1.9.200010/5 Sk8/4 Sk12/6 Sk10/5 Sk5 Sk--20/10 Sk16/8 Sk50 %
1.3.200312/6 Sk9,80/4,9016/8 Sk12,80/6,406,40 Sk14/7 Sk11/5,50 Sk25/12 Sk22/11 Sk45 %
1.1.200413/6,5011,50/5,7017/8,50 14/7 Sk7 Sk15/7,50 Sk12/7 Sk26/13 Sk24/12 Sk45 %
1.3.200514/7 Sk12/6 Sk18/9 Sk16/8 Sk7 Sk16/8 Sk13/6,50 Sk--45 %

K 4.4.2005 sa konecne podarilo schvalit cenovy vymer podla poziadaviek mesta. Zaviedol mnozstvo obmedzeni pri zlavach a rozne tarify pre jednotlive kategorie cestujucich. Zlavy su vacsinou viazane na cipovu kartu.

typ1. pasmocez pasmo2. pasmoexpresnocnyprestup
u vodicaz kartyu vodicaz kartyjednotneu vodicaz kartyu vodicaz kartyzlava
zakladny15 Sk13 Sk18 Sk16 Sk8 Sk17 Sk15 Sk--45 %
ziacky7,50 Sk6,50 Sk9 Sk8 Sk8 Sk??--45 %
student15 Sk10 Sk18 Sk16 Sk8 Sk17 Sk?--45 %
senior spicka15 Sk13 Sk18 Sk14 Sk8 Sk??--45 %
senior15 Sk10 Sk18 Sk11 Sk8 Sk??--45 %
senior 7015 Sk5 Sk18 Sk6 Sk5 Sk??--45 %
ZTP, ZTP-S15 Sk1 Sk18 Sk2 Sk1 Sk??---
junior1 Sk-1 Sk-1 Sk1 Sk----
darca, odboj15 Sk10 Sk18 Sk16 Sk8 Sk17 Sk?--45 %

zakladne cestovne sa plati aj za zviera, batozinu. Ziacky plati pre ziakov zakladnych a strednych skol od 6 do 19 rokov. Student je pre studentov denneho vysokoskolskeho studia do 26 rokov. Dochodcovia od 60 do 70 rokov maju v spicke (4:00 - 8:00 a 14:00 - 17:00) vyssie cestovne, zlava je tak ako pri studentoch a ZTP viazana na cipovu kartu. Evidencny listok za 1 Sk sa plati za deti do 6 rokov, vodiaci pes a invalidny vozik. Bezplatna preprava ostava pri detoch v kociku do 3 rokov vratane kocika a sprievodcu, dalej sa vozia zadara mestsky policajti, poslanci NR SR a sudcovia Ustavneho sudu.
Okrem toho sa od 1.7.2005 zaviedol turisticky denny listok za 75 Sk.

Osobitne cestovne od 1.9.2000 do 31.12.2006
objednavatellinkaplatnostcestovnepodmienka
HM Tesco, NAY991.9.2000bezplatne-
mesto1002001bezplatnelen pre dochodcov nad 60 rokov
HM Tesco, NAY99 bezplatnenastup prednymi dverami a preukazanie sa blockom pri ceste spat
HM Tesco, NAY981.10.20048 Skjednotne cestovne, zlava 50% pre deti 6-18 rokov
HM Tesco, NAY984.4.20058 Skzlavnene deti 6-18 rokov 4 Sk, junior (deti) 1 Sk, inak len v hotovosti
HM Tesco991.7.20051 Skplatba len v hotovosti

Listky je mozne bud kupit u vodica, alebo sa da platit cipovou kartou. Zlavnene cestovne pre studentov a dochodcov je vzdy polovicne. Zlavu treba preukazat vodicovi. Cipovou kartou je mozne kupit lubovolny pocet listkov, akurat listok plati len pre jednu konkretnu jazdu, ked bol listok zakupeny. Pri prestupe do 40 min od kupy listka cipovou kartou je cestovne so zlavou 45% (6,60 Sk). Toto zvyhodnenie plati len pre prvy zakupeny listok bez ohladu na pocet spolu kupovanych a na jeden prestup. V stankoch by si listok pytal marne.

V takych Michalovciach je na kartu zlava 15% a pri prestupe sa plati 1 Sk.

Cipova karta stoji 170 Sk a na jej zakupenie treba len obciansky. Dobija sa kreditom od 100 do 999 Sk.Pri pouzivani nie je obmedzena vyska kreditu.

Pri nastupe do autobusu treba kartu prilozit k snimacu a pockat na zvukovy signal. Potom vylezie listok. Pri ceste do II. pasma musis pred prilozim karty zvolit II. pasmo. Tiez sa ozve zvukovy signal. Ak chces kupit listok este pre niekoho ineho, zvolis ci chces cely alebo polovicny a zase prilozis k snimacu. Polovicne cestovne treba vzdy dolozit aj preukazkou. Ziskat ju je tazsie ako kupit si akciovy mobil. Cipova karta na polovicny listok zapipa 2 krat.
Vystavenie duplikatu stoji 50 Sk, plus cipova karta (170 Sk). Zablokovanie je ucinne az ked vsetky busy prejdu citackou, takze az prakticky na druhy den. Zostatok kreditu, ak nejaky ostal, sa prevedie na duplikat.

Na listku mozes najst informacie o cisle linky, vodica, poradove cislo listka, datum a cas, cenu, nastupnu zastavku, kod casu odchodu linky z vychodzej zastavky, v pripade cipovej karty aj jej poradovej cislo a zostatok kreditu:

cislo vodica - kazdy ma svoje vlastne stvormiestne cislo
poradove cislo listka - osobitne sa cisluju listky v hotovosti a cez kartu. Mozno podla toho sledovat, kolko ludi zvykne denne cestovat tym busom.
cislo pokladne - miesto neho byva niekedy ine cislo (pripadne -1)
kod spoja - unikatny kod skladajuci sa z cisla linky a odchodu z vychodzej zastavky, prva cislica casu moze byt zvysena o 5, 6, ci 7
nastup - vodic by mal po odchode zo zastavky nastavit nasledujucu zastavku. Nie vzdy tak urobi. Aj na zaklade toho zistuju v SAD vytazenost jednotlivych liniek a mozu robit upravy cestovnych poriadkov.

Na Valentina 2002 bol Happy day - jazdilo sa zadarmo. Potom sa zmenil program pokladni. Miesto cisla pokladne je na listku cislo -1, na spodku je cislo karty, nastup a zostatok kreditu. Po prilozeni karty sa miesto kreditu objavi informacia o type a cene listku. Napr. Cele cestovne 8 Sk. Este tyzden potom nesli transparenty EM-test na autobusoch. Nove autobusy a niektore trolejbusy boli vybavene hlasenim zastavok a prijimacom GPS na zistovanie polohy v ramci trasy vozidla. Vodic sa nemusi starat o prehadzovanie zastavok.

Vykony MHD
rokcestujucikilometre
199655 000 0005 000 000
199842 700 0004 859 000
199923 400 0004 800 000
200123 419 5764 879 038
200223 942 9444 813 789
200321 544 5204 482 879
200419 925 2484 326 193
200516 067 4313 849 808
Zdroj: tlac, BBDS a.s.

Mestska hromadna doprava Banska Bystrica a.s.

So vznikom Slovenskej republiky v roku 1993 sa drasticky znizila podpora verejnej dopravy so strany statu. Podniky SAD mali v dalsich rokoch velke problemy s udrzanim prevadzky MHD. Mesto Banska Bystrica zacalo investovat aj do MHD. Z penazi mesta sa postavila druha stopa trolejbusovej trate cez Namestie Slobody a pribudli trate na Foncorde. V roku 1993 mesto zakupilo klbovy TAM 272 a iniciovalo nakup minibusov rovnakej znacky. Myslienky o prevzati prevadzky MHD, ci o spolocnom podniku s SAD sa z roznych pricin neuskutocnili. Mesto zalozilo 27.12.1996 a.s. Mestska hromadna doprava Banska Bystrica, napriek vyhlaseniam don SAD nevstupila. Zalozenie mestskeho DP umoznilo mestu poberat dotaciu na prevadzku a investicie MHD, co znamenalo zastavenie upadku a rapidne zlepsenie vozidloveho parku v dalsich rokoch.

MHD BB a.s. nemala takmer ziadnych zamestancov a v organoch su zastupovia mesta (bol aj riaditel BBDS). Z kapitalovych dotacii sa nakupovali prevazne vozidla, tieto boli prenajimane BBDS. Tu je ich zoznam.

ECtyp vozidlarok vyrobyvyrobne cislo
039BMTAM 272 A 180199364078
027AGKarosa B 931.1675199700541
028AGKarosa B 932.1678199700534
283ATKarosa B 932.1676199801100
587AFKarosa B 932.1676199801102
588AFKarosa B 932.1676199801103
589AFKarosa B 932.1676199801101
1528Skoda 15Tr 10/7M199812426
297AHKarosa B 932.1676199801290
839AKKarosa B 941.193619980194
643ANKarosa B 932E.1694199902242
712AOKarosa B 941E.196419990249
1529Skoda 15Tr 10/7M199912570
244ARKarosa B 941E.196420000277
294BDKarosa B 941E.196420000278
629ASKarosa B 932E.1694200003294
630ASKarosa B 932E.1694200003293
631ASKarosa B 932E.1694200003295
632ASKarosa B 932E.1694200003296
241AYKarosa B 941E.196420010337
244AYKarosa B 941E.196420010338
245AYKarosa B 932E.1694200104168
867BAKarosa Citybus2001258
868BAKarosa Citybus2001274
993BCKarosa B 961.197020020381
824BKKarosa B 952.1712200205980
715BEKarosa B 961.197020020393
716BEKarosa B 961.197020020394
692BIKarosa B 952.1712200307163
694BIKarosa B 952.1712200307164
348BJKarosa B 961E.197020030424
349BJKarosa B 961E.197020030426
352BJKarosa B 961E.197020030425
997BSKarosa B 961E.197020040455
649BUKarosa B 952E.1716200408865
651BUKarosa B 952E.1716200408864
756BXKarosa B 952E.1716200408957

Tychto 37 vozidiel a trolejbusove trate mesto prenajimalo BBDS v roku 2005 za 35 milionov Sk, co bola zaroven aj akoze dotacia.

Od februara 2006 si 35 autobusov prenajima SAD Zvolen za 24 mil. Sk rocne (dotacia je 32 mil. Sk). Trolejbusy a trate stali bez uzitku.

Zmena nastala od 10.11.2006.

Slovenska autobusova doprava Zvolen a.s.

Dna 28.9.2005 bola vyhlasena sutaz na prevadzkovatela MHD v Banskej Bystrici pre rok 2006. Jej cely priebeh bol rozporuplny, vysledkom vsak je udelenie dopravnej licencie SAD Zvolen od 1.1.2006. Z MHD vypadli linky 51 - 56, chybnym rozhodnutim bola udelena licencia aj na linku 94 (jej spoje su zahrnute do primestskej linky 601454). Podobne su v licencii aj linky 97 - 99. Podla zmluvy o vykonoch vo verejnom zaujme dostane dopravca maximalne 31 mil. Sk pri vykonoch 3,8 mil. km. O problemom s prechodom sa pise v prehlade spravodajstva a v clanku na bb.imhd.sk.

SAD Zvolen si od mesta prenajima 35 autobusov (zmluva podpisana vo februari 2006) za cca 22 mil. Sk. Navrh cestovneho poriadku z dielne SAD Zvolen (vid bb.imhd.sk) nebol mestom schvaleny, v lete prebieha pripomienkovanie.

Od januara sa pouzival primestsky typ pokladni. Typ listka nastavoval vodic, listok aj vydaval. Neskor sa pokladne nastavili tak aby pri pouziti cipovej karty vydalo listok automaticky (aj na primestskych linkach v ramci obvodu MHD). Na primestskych linkach je stale potrebe vodicovi hlasit cielovu zastavku.
Od juna sa postupne do vozidiel zavadza novy odbavovaci system. Odbavovacie zariadenie je pri prvych a druhych dverach, cestujuci si pri platbe cipovou kartou sam navoli typ listka, k dispozicii ma dotykovu obrazovku.

Novy cestovny poriadok zacal platit 20.8.2006, k jeho uprave doslo k 1.10.2006. Obnovili sa nocne linky pod cislami 97 a 98 (ex 5 a 10), linky 21, 22 a 26 boli predlzene na ukor ex trolejbusovych liniek.

Cestovne od 1.1.2006

Novy dopravca nastupil prvy den s bezplatnym cestovanim. Od 2.1. do 18.2.2006 sa platilo znizene cestovne:
10 Sk zakladne cestovne
5 Sk zlavnene cestovne
1 Sk evidencne cestovne
Od 8.1. sa dalo platit cipovou kartou so zlavou 1 Sk.
Pri prestupe do 45 min. s cipovou kartou je 50 % zlava (do 6.1. aj pri hotovostnej platbe)

platnostzakladjuniorsenior 60senior 70ZTPbatozinazlava CKprestupbezplatne
19.2.200614 Sk7 Sk7 Sk5 Sk1 Sk10 Sk1 Sk50%dieta, vodic kocika
10.11.200614 Sk7 Sk5 Sk*5 Sk1 Sk10 Sk1 Sk50%dieta, vodic kocika
* zlava len na linkach 101 - 105

Prestupovat sa da len v ramci MHD. Linky byvaleho 2. pasma su uz primestske s osobitnym cennikom podla tarifnej vzdialenosti. Povodne ceny boli od 10 do 18 Sk, od noveho cenoveho vymeru (1.7.2006) od 11 do minimalne 20 Sk. Poznamkou pod cestovnym poriadkom (zvlastne uplatnovanie zakona 18/1996 o cenach) je zabezpecene uplatnovanie cien MHD v obvode MHD (teda 14 Sk zakladne cestovne). V poznamke sa pise o tarife MHD, tato tarifa vsak doteraz nebola zverejnena - iba cennik. Navyse tu neplati prestup medzi linkami.

Dopravny podnik mesta Banska Bystrica, a.s.

Dopravcom sa MHD BB a.s. stava v novembri 2006. Z prostriedkov a.s. boli zakupene 4 minibusy Iveco Daily upravene v ceskej firme Stratos. Od 10.11.2006 premava 5 minibusovych liniek 101 - 105, ktore doplnaju siet MHD. Cestovne je rovnake ako v MHD, dochodcovia nad 60 rokov platia ako 70-rocni.

Spolocnost si prenajala trolejbusove trate BBDS, 25 trolejbusov a pripravuje sa na ich spustenie vo vlastnej rezii v roku 2007. K 28.2.2007 doslo k zmene nazvu spolocnosti na Dopravny podnik mesta Banska Bystrica, a.s. a pod tymto nazvom pripravuje prevadzku trolejbusov.

Výkony vo verejnom záujme MHD v Banskej Bystrici od roku 2007

rokautobusy SAD ZVminibusy DPMBB trolejbusy DPMBBspolu MHD
cestujúcikmvozidlá cestujúcikmvozidlá cestujúcikmvozidlá cestujúcikmvozidlá
200713 246 0003 059 00086 461 000334 0006 81 00072 00027 13 788 0003 465 000119
20087 987 0002 428 00071 504 000368 0005 3 184 0001 245 00027 11 675 0004 041 000103
20097 393 0002 429 00059 970 000355 0005 4 925 0001 250 00027 13 288 0004 034 00091
20107 175 0002 466 00065 968 000364 0005 4 836 0001 173 00027 12 979 0004 003 00097
zdroj: výsledky hospodárenia a záverečný účet mesta Banská Bystrica 2009,
návrh rozpočtu na rok 2012