Zaklad tvorili zeleznicne trate, autobusova doprava sa rozvijala pomaly. Ceskoslovenske statne drahy (CSD) vybudovali ako doplnok k vlakom svoje autospravy, ktore zabezpecovali autobusovu a nakladnu cestnu dopravu. Slovenska Autosprava mala sidlo v Bratislave. V ramci podnikania jazdili aj sukromni koncesovani dopravcovia.
V roku 1938 vznikla prevadzka autospravy vo Zvolene. S vozovnami BB, Lucenec a Krivan mala 3 nakladne vozy Greistift a 5 autobusov Skoda 306 a 404. Autobusy jazdili na 3 linkach: Pliesovce - Modry Kamen, Krivan - Kokava a Banska Bystrica - Tajov. V roku 1946 jazdila Bystrica do Ruzomberka, na Stare Hory a z Lubietovej na Sajby. Neskor pribudli Donovaly a Brezno. Sukromnici jazdili do Sliacov, Jelenca, Lubietovej a na Kordiky.

Poverenik dopravy a verejnych prac vydal 1.5.1946 rozhodnutie o Organizacii statnej automobilovej dopravy na Slovensku. Na cele stali Ustredna sprava statnej automobilovej dopravy na Slovensku a oblastne riaditelstvo zeleznic pod ktore podliehali spravy automobilovej prevadzky (autospravy) v Bratislave, Piestanoch, Zvolene, Strbe, Kosiciach a Michalovciach, pod ne zas garaze a opravovne. Spolu bolo 40 garazi a 17 autostanic.
Po vojne bola znicena hlavne zeleznicna infrastruktura. Vozovy park bol zastarany a velmi rozmanity. Na osobnu dopravu sa vyuzivali aj upravene nakladne auta. Pre nedostatok nahradnych dielov sa tieto nahradzali dielmi z vyradenych vozidiel inych znaciek.

Prisiel rok 1948 a s nim paragraf 148 komunistickej ustavy podla ktoreho moze byt pravidelna cestna doprava len narodnym majetkom.
"Pri budovani verejnej cestnej dopravy sa vyuzivali skusenosti prvej krajiny socializmu - Sovietskeho zvazu."

Podla zakona 311/1948 Zb. o narodnych dopravnych podnikoch z 22.12.1948 vznikla od 1.1.1949 Ceskoslovenska automobilova doprava n.p.. Cinnost mohla zacat od 1.7.1949 delimitaciou autosprav CSD a priclenenim znarodnenych dopravcov.
Podnik CSAD sidlil v Prahe, Slovensko malo na starosti Oblastne riaditelstvo Bratislava. Budovanie podniku trvalo do konca roku 1949. Na strednom Slovensku bolo k dispozicii 95 autobusov a 64 nakladnych aut, hlavne trofejnych (znarodnenych). Vyvoj si vyziadal pruznejsie riadenie. Vladnym nariadenim c. 34/1952 Zb. o organizacii dopravy sa zriadilo 19 krajskych narodnych podnikov, na Slovensku v sidlach krajov v Bratislave, Nitre, Kosiciach, Presove, na strednom Slovensku mali Zilina a Banska Bystrica vo svojich dopravnych zavodoch 399 autobusov na 218 linkach a 460 nakladnych automobilov. Metodicky ich dalej riadila hlavna sprava pri Poverenictve dopravy v Bratislave. Tu zrusili v roku 1956 a riadenie preslo na KNV. Do roku 1960. V novom Stredoslovenskom kraji si okresne podniky riadili ONV. Krajske dopravne stredisko nezvladalo svoju ulohu koordinacie a od 1.4.1963 vznikli opat krajske podniky v Bratislave (14 DZ a 15 prevadzkarni), Banskej Bystrici (12 DZ a 28 prevadzkarni) a Kosiciach (13 DZ a 14 prevadzkarni).

V roku 1979 mal podnik pekne plany. Mnohe su aktualne aj dnes. Chcel sa perspektivne zamerat o.i. :
- na skvalitnovanie osobnej dopravy, a to jednak doplnovanim a obnovou parku autobusov, jej spravidelnovanim a odstranovanim poruchovosti na tratiach
- vo zvysenej miere sa bude presadzovat kultura cestovania a v spolupraci s narodnymi vybormi riesit budovanie autobusovych nastupist a vacsich cakarni a pristreskov. Dokladnu pripravu vystavby autobusoveho nastupista v Banskej Bystrici.
- dalej rozsirovat mechanizaciu vybavovania cestujucich a zavadzat bezhotovostny styk v mestskych dopravach. Vychovou posobit na personal a tak zlepsovat jeho pracu, spravanie a vystupovanie voci cestujucim.

Technicka uroven dopravnych prostriedkov sa zlepsovala a v sucasnosti (1979) ma podnik CSAD v prevadzke vozidla s vysokou technickou urovnou domacej aj zahranicnej vyroby. Zlepsila sa ich kapacita, rychlost az nad 100 km/h, vykony motorov nad 200 PS, znizila sa vonkajsia hlucnost na 92 dB ...

MHD zabezpecovali dopravne podniky v BB, Zvolene, Martine a Ziline. V roku 1962 presiel Dopravny podnik mesta Banska Bystrica do CSAD. Podobne to bolo aj s ostatnymi MHD v kraji. Nove MHD v ramci DZ CSAD vznikli v roku 1977 v Prievidzi, v roku 1978 v Lucenci a Povazskej Bystrici. Dnes SADky zabezpecuju MHD v 42 mestach a Banskej Bystrici. V Bratislave, Ziline, Kosiciach a Presove je samostatny dopravny podnik MHD.

Ak je niekto nespokojny s platom, v doprave boli priemerne zarobky nasledovne: v roku 1950 1326 Kcs, v roku 1960 1380 Kcs, v roku 1963 1573 Kcs, v roku 1970 2135 Kcs, v roku 1973 2306 Kcs a v roku 1980 uz 2689 Kcs.
Tyzdenny pracovny cas bol povodne 48 hodin. V roku 1956 sa skratil o 2 hodiny v sobotu na 46. Od roku 1966 sa pracovalo kazdu 2. sobotu, takze pracovny cas dosiahol 44 hodin tyzdenne. V septembri 1968 okrem ruskych osloboditelov panoval vo vsetkych prevadzkach aj 5-dnovy pracovny tyzden.

V roku 1989 sa zmenila pravna subjektivita podnikov CSAD na štatny podnik. Dopravne zavody sa zmenili na odstepne, skratka OZ. Zakladatelom bol Krajsky narodny vybor. Od 1.7.1990 zalozil CSAD Dolny Kubin. Rozhodnutim Ministerstva vnutra SR bol zalozeny CSAD Zilina s.p. od 29.3.1991. Podla zakona 298/1991 Zb. presli od 19.11.1991 prava a povinnosti zakladatela z ministierstiev vnutra a hospodarstva na Ministerstvo dopravy dopravy a spojov Slovenskej republiky. Na zaklade rozhodnutia ministra dopravy c. 85/93 z 8.12.1993 doslo k likvidacii jednotlivych krajskych podnikov a k 31.12.1993 boli vytvorene samostatne podniky SAD (Slovenska autobusova doprava) a NAD (nakladna automobilova doprava). Osobna doprava je dalej riadena prostrednictvom krajskych uradov. V roku 1994 sa sprivatizovala nakladna doprava. Len SAD Skalica a Stara Lubovna sa skusobne sprivatizovali. SAD skalica ako najmensiu SAD predali vratane nakladnej dopravy manazmentu podniku, v Starej Lubovni zas len osobnu dopravu. V roku 1999 doslo k opatovnemu zluceniu SAD do 17 podnikov ako priprava na transformaciu a privatizaciu.