Chaos v politike
Chaos v politike
Vždy sa na scéne objaví politická strana, resp. politik ktorý sľubuje nastolenie poriadku. A keď sa dostane k moci len pokračuje v organizovaní chaosu. Prečo, veď bol taký presvedčivý. Klamal vari ? Nie. Odpoveď na to dala veda 20. storočia. Determinovaný chaos je súčasťou mnohých dynamických systémov a teda aj politiky. Je systému vlastný tak ako pri turbulencii či pri tikavých pohyboch oka u schizofrenikov, prečo by práve politika mala byť výnimkou. Veď politická strana je fraktálová, u politika možno pozorovať fázový prechod, majú svoj zvláštny atraktor, preferencie strany sa správajú nelineárne a je tu napokon viditeľný aj tzv. motýlí efekt. Poďme si to teda rozobrať podrobnejšie.

Fraktálovosť znamená vnútornú podobnosť. Čím bližšie sa pozeráme na fraktál tým vidíme viac podrobností, ktoré sa podobajú na väčší celok. Ak ideme od srdca po tepnách cez menšie cievy až po vlásočnice, stále vidíme zhruba to isté len v inej mierke. Tak isto sa rozvetvuje politická strana od ústredia cez republikový výbor, okresné výbory až po jednotlivé bunky. Či sa štruktúra tvorí zhora alebo zdola, vždy sa tvorí podľa toho istého kľúča, na svoj obraz. Samozrejme nie sú to žiadne presné klony. Pri reprodukcii vznikajú odchýlky vďaka ktorým je život pestrejší.

Fázový prechod poznáme všetci aj keď nevieme že sa tomu tak hovorí. Je to napríklad zmena vody na ľad, či na paru a naopak. Čiže náhla zmena vlastností objektu. Politik takým prechodom prechádza pri opúšťaní rokovacej sály. Z politika sa stáva normálny zamestnanec, ktorý si ide zajesť s kolegami do bufetu. Keby taký fázový prechod nefungoval, poslanci by sa v bufete, či na ubytovni pobili a pani Cuperová by sa určite rozviedla.

Atraktor je miesto, rovnovážny stav, do ktorého systém smeruje - atraktor ho "priťahuje". Atraktorom môže byť zobrazený ako bod, dva body, alebo krivka ktorá môže zdanlivo náhodne poskakovať vo vymedzenom priestore. Takému atraktoru sa hovorí zvláštny (strange attractor). Všetci sa tvária, že atraktorom politickej strany je blaho ľudu. V prípade politického súpera zas moc a peniaze. Skutočnosť je samozrejme zložitejšia. Každý politik a politická strana má svoj zvláštny atraktor podľa ktorého riadi svoje kroky. Pri zmene parametrov (napr. politická príslušnosť) sa jeho atraktor nestratí, len zmení svoj tvar. Ako v každom deterministickom systéme je jeho konanie ovplyvnené (determinované) okolím a jeho vlastnou minulosťou. Ten, čo sa dokáže oslobodiť od seba samého v inom čase (hovorí a robí čo sa mu práve hodí), môže dosiahnuť veľa; stať sa najdôveryhodnejším politikom a striedať sa na tróne so sebe podobným. Každopádne nedokáže prekročiť medze dané jeho atraktorom. Ťažko čakať od Čarnogurského, že sa rozvedie so svojou ženou, zaregistruje svoje partnerstvo s Mikloškom, spoločne adoptovanú dcéru znásilní a pošle na interupciu. Takisto je zbytočné čakať od prezidenta, čo nikdy neprestal byť veriacim komunistom, že sa stane štátnikom. Hotové legendy kolujú o sociálnom cítení Ivana Mikloša, ktoré celkom určite niekde v hĺbke jeho duše existuje, priam živorí.

Sila strany je daná počtom jej ľudí vo funkciách. Funkcie si kupuje pomocou žetónov získaných vo voľbách. Volebný výsledok je periodicky odvodzovaný od preferencií. Preferencie sa správajú nelineárne. Lineárny systém buď rastie, klesá, je konštantný, alebo cykluje. Po dodaní impulzu ostane vychýlený. Naproti tomu nelineárny systém sa vráti do rovnovážneho stavu, prípadne si nájde nový rovnovážny stav. Relevantné pozitívne a negatívne správy hýbu preferenciami strany. Najhoršie pre stranu sú žiadne správy. Pri absencii akýchkoľvek správ dosiahne strana matematickú rovnováhu - nulu. Biologicky to paradoxne znamená politickú smrť (a život znamená nočnú moru matematikov - chaos).

A čo motýlí efekt? Niekde v Bangladéši si motýľ mávne krídlom a spôsobí búrku v New Yorku. Vďaka citlivej závislosti na počiatočných podmienkach môže nepatrná príčina spôsobiť katastrofu. Máme tu aj nedávny príklad. Malý chlapec kedysi našiel na zemi peniaze. Šiel do stávkovej kancelárie a po rokoch ho za to odvolali z postu ministra obrany. Stačilo, aby tie peniaze nechal tak a dnes by všetko vyzeralo inak.

Chaos v politike môžeme dokázať aj experimentálne pomocou modifikovaného Lorenzovho vodného kolesa. Miesto vody použijeme peniaze a miesto deravých nádob na kolese stranícku pokladnicu. Do strany začíname liať peniaze. Peniaze odtekajú na činnosť strany. Keď zvýšime prúd peňazí, strana pod ich tlakom prekoná trenie a dá sa do pohybu. Potešení výsledkom lejeme stále viac. Strana zrýchľuje a my sa tešíme ako malé deti. Ale čo to ? Stranícka pokladnica sa nestíha vyprázdňovať a naopak peniaze čo ju majú udržovať v pohybe v tej rýchlosti nevedia trafiť na správne miesto. Strana začína spomaľovať až sa nakoniec zastaví a otočí druhým smerom. Pokiaľ neznížime tok peňazí strana sa bude náhodne točiť sem a tam bez toho aby sme mohli predpovedať jej pohyb. Nastáva chaos.

Čo z toho vyplýva ? Politická strana je dynamický nelineárny deterministický systém, ktorého aktraktor je vymedzený mocou, peniazmi, preferenciami a blahom ľudu. Týmto je určené správanie strany, ktoré nikdy nedosiahne rovnováhu, lebo by to znamenalo absolútnu moc, alebo pravdepodobnejšiu politickú smrť.

Strany by sa mali zamyslieť nad svojimi atraktormi aby boli atraktívne nie len pre stranícke vedenie ale aj pre voličov. Množstvo malých strán zvyšuje entropiu - neusporiadanosť. Na druhej strane pokiaľ majú jasne vymedzené pôsobenie sprehľadňujú politickú scénu na rozdiel od niektorých veľkých strán s nejasným atraktorom o ktorých nikto nevie kam smerujú.

Chaos neznamená to isté, čo neporiadok. Dobre štrukturovaný a definovateľný chaos môže byť prospešnejší pre celok ako zdanlivý poriadok. Teória chaosu pomohla v medicíne, v telekomunikáciách, v astronómii, pri bezpečnosti atómových elektrární, tak prečo by nemala pomôcť aj v politike.

Ako bolo vyššie dokázané, chaos je politike vlastný, preto by sme sa mali naučiť s ním žiť, riadiť ho, aby nás náhle neprekvapil svojou silou.

spat