Trochu filozofie

Úvod - mierne fyzikálny

Asi každý podvedome tuší čo je to chaos: zmätok, neporiadok, keď veci nie sú na svojich miestach, prípadne sú na neznámych miestach, keď nevieme predpovedať čo sa stane, keď jedinou istotou je neistota. Pre fyzikov

je mierou neusporiadanosti v určitom systéme entropia. Napr., predstavme si šálku kávu s kockou cukru alebo vzduch v uzavretej miestnosti s dámou, ktorá otvorila fľaštičku s parfémom. Kocka cukru sa v káve s najväčšou pravdepodobnosťou roztopí. Rovnako, aj v miestnosti, do ktorej prišla slečna Barbie s francúzskym parfémom, takmer určite zacítime jej vôňu aj v opačnom kúte. Napriek tomu, že to nie je celkom nemožné, ešte nikdy sa nestalo aby sa parfém vrátil späť do fľaštičky.

V obidvoch prípadoch je pravdepodobnejšie, že neusporiadanosť – entropia – narastie v dôsledku rozptylu a difúzie v porovnaní so stavom na začiatku: cukor sa roztopí, parfém sa rovnomerne rozptýli.

V neživej prírode v uzavretých systémoch entropia neustále rastie. To je zhruba obsah 2. termodynamického zákona. Bez zásahu, bez investovania energie všetko postupne degraduje.

Vráťme sa k chaosu. Chaos je všeobecnejší pojem ako entropia. Entropia je fyzikálna veličina, ktorá má svoju jednotku [J/K]. Chaos sa dá charakterizovať iba sprostredkovane (napr. pomocou Lyapunovho exponentu, neceločíselnej dimenzie, Kolmogorovovej entropie a pod.). Chaos je strata kontroly, neexistencia všeobecných pravidiel, spoločných znakov, zabúdanie minulosti. V 2. polovici 20. storočia boli rozvinuté nové teórie tzv. deterministického chaosu, ktoré popisujú cestu od poriadku ku chaosu a naopak. Umožnili napr. presnejšie predpovede počasia a zároveň dokázali jeho nepredpovedateľnosť s ľubovoľnou presnosťou, tiež, naznačili možný scenár vzniku života , ...

 

Jadro – východiská k záveru

Existencia živých organizmov je v rozpore so zákonom rastu neusporiadanosti v izolovanej sústave. Živá hmota je účelne usporiadaná, živé tvory od baktérií po človeka dôsledne vyberajú a používajú hmotu okolo seba tak, aby sa ďalej rozvíjali a zdokonaľovali. Lokálne entropiu zmenšujú alebo aspoň obmedzujú jej nárast. Daňou za túto výnimku je ich konečná životnosť a limitovaná zaťažiteľnosť.

Neživé veci sa používaním opotrebovávajú, degradujú – nôž sa vytupí, z opusteného hradu sa stane chátrajúca zrúcanina. Živé sa používaním zdokonaľuje – sval sa cvičením posilňuje, mozog sa učí. Tým novým faktorom, ktorý umožnil samoorganizáciu hmoty bola pravdepodobne autokatalýza – v chémii to znamená, že produkt reakcie ešte viac urýchli reakciu. V bežnej chémii v jednoduchých reakciách sa autokatalýza nevyskytuje (dC/dt=b.C - koncentrácia C sa s časom postupne ustáli a reakcia doznie, t.j. koeficient b je za normálych okolností záporný). Môže však nastať situácia, keď v reťazci viacerých chemických reakcií vzhľadom na jednu zložku autokatalýza funguje (koeficient b bude kladný, v chémii je známy príklad súboru asi 17 reakcií – Žabotinský-Belousov, kde vznikajú premenlivé farebné priestorové štruktúry). A to už je prípad samoorganizácie hmoty, nukleových kyselín, DNK, a hop, je tu človek.

A teraz malá úvaha o zmysle našej existencie. Ako predstavitelia živej hmoty vo vesmíre, by sme mali každý náš čin posudzovať podľa toho, či sa ním chaos zmenší alebo zväčší. Keď niekto rozbije výklad alebo poškodí verejnú telefónnu búdku, prípadne niekoho zraní alebo dokonca zabije pri lúpežnom prepadnutí, zjavne chaos zväčšil. V politike, každý schválený zákon by mal chaos zmenšiť, hlavne z dlhodobého hľadiska. Kritériom zníženia chaosu v tomto prípade môže byť napr. celková spokojnosť jedincov v spoločnosti.

Autokatalýza môže byť pre nás inšpiráciou pri spolužití a spolupráci s ostatnými. Autokatalýza znamená vždy k výsledku pridať čosi navyše, pridanú hodnotu, a tiež pozitívny prístup ku všetkému, pričom sa nezmieriť s poklesom alebo degradáciou. Napr. v rodine musíme pracovať aj za tých, ktorý toho ešte alebo už nie sú schopní. Jedna firma bude naozaj životaschopná ak každý jej zamestnanec urobí niečo nad rámec svojej kompetencie, úlohu splní tak, že voči zadaniu výsledok nebude zúžený, okrem svojej úrovne bude vidieť aj záujmy na úrovniach pod aj nad jeho funkciou. Každá dobrá myšlienka by mala vždy prežiť a nie zahynúť a ostať nerealizovaná.

Aby efekt z horeuvedených zásad nezostal iba lokálny, ten kto sa nimi riadi by mal neustále zväčšovať svoj okruh vplyvu. Tento okruh znamená, na koľko iných ľudí, živú alebo neživú hmotu má vplyv činnosť jedinca. Napr. pes, ktorý si naháňa vlastný chvost investuje množstvo energie do niečoho čo sa týka iba jeho. Naproti tomu úspešný jedinec prenáša svoj vplyv na okolie, v ktorom sa tento šíri ďalej prostredníctvom ďalších jedincov. Nebezpečne veľký okruh vplyvu majú populárne hviezdy alebo politici. Nie vždy prostredníctvom neho šíria iba pozitívne posolstvo.

Častým zdrojom chaosu bývajú náhle katastrofy (obdoba bifurkácie z teórie chaosu). Je to nečakané odhalenie alebo prerušenie skrytých tokov, napätí, ako je náhle úmrtie, neplánované udalosti, zranenia, havárie a pod. Je veľmi pravdepodobné, že katastrofa v konečnom dôsledku chaos zväčší. Dôležitá je prevencia – predvídať, vopred odhaľovať a likvidovať (alebo aspoň minimalizovať) možnosti vzniku malých či veľkých katastrof. Na druhej strane, pri priaznivej zhode okolností môže náhla porucha, nehoda alebo katastrofa chaos aj zmenšiť, napríklad odhalením ešte hlbšieho problému. Niekedy je nevyhnutné urobiť radikálne rozhodnutie, ak "ostrý rez" môže vyriešiť zamotanú situáciu. V prípade, že sa tým chaos určite zmenší, treba ho urobiť.

Hviezdy a priľahlý vesmír keď dospejú do záverečného štádia vývoja, otočí sa v nich zmysel 2. termodynamického zákona, t.j. entropia nebude samovoľne rásť ale klesať (Hawking). Štatisticky bude pravdepodobnejšie, že častice nájdu svoje miesto v usporiadanom systéme a vesmír spontánne dospeje do dokonalého poriadku. Príkladom môže byť hra Solitaire v bežných PC - na začiatku je ťažké náhodným spôsobom umiestniť kartu na správne miesto, kým predposlednú katru umiestnime správne už s 50% pravdepodobnosťou a tú poslednú už s istotou 100%. Teraz, v tomto štádiu vývoja vesmíru, sme svedkami, že neživá príroda hrá náhodne. My máme možnosť využiť naše znalosti a skúsenosti z minulosti, preto to skúšajme neúnavne podľa efektívnejšej stratégie. Možnože náš nepatrný príspevok k zníženiu chaosu sa nestratí a napokon prispeje k celkovému výsledku na konci vesmíru.

K podobným záverom ako “západná veda” dospeli aj tibetskí mnísi: pracne starostlivo z farebných zrniečok piesku vytvoria magickú mandalu, potom ju obradne zničia a piesok vysypú do rieky. Veria, že raz sa zrnká znovu spoja do pôvodného obrazca aký bol na mandale. Táto pravdebodobnosť je určite veľmi veľmi malá, ale treba uznať, že rozhodne nie je nulová. Je podobná pravdepodobnosti, že miešaním kávy s roztopeným cukrom sa raz náhodou sformuje pôvodná kocka cukru.

 

Záver – nové desatoro

1) Zmenšuj chaos vo všetkom na čo máš vplyv.

2) Dlhodobé a globálne zmenšenie chaosu má prednosť pred krátkodobím a lokálnym.

3) Vyprodukuj vždy niečo navyše – pridanú hodnotu. Viac dávaj než koľko berieš.

4) Buď pozitívny.

5) Pomáhaj iným ak zmenšujú chaos.

6) Ochraňuj život ak to neprotirečí zmenšovaniu chaosu.

7) Zväčšuj svoj okruh vplyvu.

8) Pomáhaj šíriť okruh vplyvu iných ak to neprotirečí zmenšovaniu chaosu.

9) Predchádzaj katastrofám a poruchám ak len neprotirečia zmenšovaniu chaosu.

10) Energiu na zmenšovanie chaosu vynakladaj efektívne.

 

Niekoľko poznámok

  1. Kde je tu morálka, etika, humanita? Je obsiahnutá v ochrane života, v pozitívnom prístupe a pomoci iným, v zásade "viac dávaj než koľko berieš". Zmenšovanie chaosu vlastne znamená robiť a šíriť dobro. Bohužiaľ, v živote treba často zvoliť to menšie zlo a preto body 5, 6, 8 a 9 nie sú absolútne a pripúšťajú aj odchýlky. Napr., ak policajt oprávnene použije zbraň proti ozbrojenému zločincovi a v sebaobrane ho zastrelí: posúdenie tohto prípadu podľa zásady 6 závisí od mnohých okolností, podľa toho či bol zločinec mladý a prevychovateľný alebo nenapraviteľný viacnásobný vrah a pod., ale vždy rozhoduje kritérium dlhodobého zníženia chaosu v spoločnosti.
  2. Priateľstvo, láska, umenie - zdanlivo iracionálne veci vymykajúce sa uvedenej filozofii. Je to iba zdanie. Meradlom nízkeho chaosu v spoločnosti je spokojnosť ľudí. Pre jednotlivca znamená spokojnosť hlavne vnútornú pohodu. Jej zdrojmi sú príjemné pocity z pekných vecí a zážitkov, blízkosť ľudí od ktorých nič zlé nehrozí iba snaha dávať viac než brať, stav ktorý tlmí agresivitu a pod. A toto je široký priestor pre lásku a umenie.
  3. Diktatúra môže predstavovať zdanlivo dobre usporiadanú spoločnosť s malou mierou chaosu oproti demokracii. Tu ale treba vidieť aj tzv. pracovné alebo koncentračné tábory, hromadnú likvidáciu odporcov, extrémnu polarizáciu a agresivitu čo je v rozpore s ochranou života, pozitívnym prístupom a samozrejme s kritériom dlhodobého a globálneho znižovania chaosu.
  4. Zdanlivý problém: nežiadúca synergia. Chaotický príchod a odchod ľudí v obytnom bloku je v poriadku kým nenastane mimoriadna udalosť, napr. požiar, a všetci sa v jednom čase začnú tlačiť úzkym východom. Ale, aj túto udalosť by bolo možné posudzovať ako katastrofu, haváriu. Tiež, existencia požiarneho zboru ako faktora zmenšujúceho chaos je plne odôvodnená. Podobné je to aj s chorobami – narušená rovnováha imunitného systému a vonkajších vplyvov (infekcie, zranenia) a lekármi.
  5. Objekt kontra subjekt: napr. premena lekára na pacienta. Globálne má prednosť pred lokálnym. Občas je to veľmi bolestivé.
  6. Vyzerá to možno ako nové náboženstvo, ale život za to určite nepoložím (prípadne, iba ak by to radikálne zmenšilo chaos).

Jozef Ivan
01.04.2000. (posledná úprava: 03.02.2001.)

(http://www.pentacom.sk/~pivan/Jozef/jozef.htm) Na stranku autora textu

 

spat